Medzi najčastejšie konania, ktoré prejednávajú a rozhodujú súdy, patrí konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Ide najmä o prípady, keď rodičia nie sú manželia, z ich vzťahu pochádza mal. dieťa a vznikne potreba úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Ide však aj o prípady maloletých detí, ktoré pochádzajú z manželstva a potreba úpravy vznikne ešte pred rozvodom manželstva. Ide najmä o tie situácie, keď vznikne potreba zverenia mal. dieťaťa do osobnej alebo striedavej starostlivosti, určenia výživného a úpravy styku s mal. dieťaťom. Táto kapitola je určená rodičom, na ktorých sa uvedené prípady vzťahujú. Pokiaľ máte iný problém, možno nájdete odpoveď v iných kapitolách .

V rámci širokej praxe našej advokátskej kancelárie v oblasti rodinného práva sa často stretávame s rôznymi chybami, ktoré ľudia robia pri podávaní návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Tieto chyby vznikajú predovšetkým preto, že ľudia nemajú dostatok informácií o tom, čo toto konanie po právnej stránke predstavuje a o čom sa v ňom rozhoduje. Práve z tohto dôvodu sme pre Vás pripravili základné informácie o tomto druhu konaní so zameraním na najnutnejšie otázky, ktoré musí súd riešiť, ktorými sú zverenie mal. dieťaťa, určenie výživného a úprava styku s mal. dieťaťom. Naším cieľom je, aby každý človek bez ohľadu na to, či je zastúpený advokátom alebo nie, mal základné informácie o tom, čo ho čaká v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.

Rozchod? Áno alebo nie?

Ešte predtým, ako podáte návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na súd, dôrazne odporúčame urobiť všetko pre zachovanie rodiny. Návrh na súd musí byť posledným možným riešením rodinných problémov. Treba si uvedomiť, že rozchod s druhým rodičom má priamy vplyv nielen na vzťahy medzi samotnými rodičmi, ale predovšetkým na mal. dieťa, ktoré z Vášho vzťahu pochádza.

Pokiaľ sa vám nepodarí vyriešiť rodinné problémy s druhým rodičom, využite profesionálne služby poradní a psychológov, prípadne poradenstvo sociálnych pracovníkov miestne príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Rovnako využite pomoc ďalších rodinných príslušníkov, pokiaľ môžu pomôcť s riešením problému.

Až v prípade, že všetky možnosti zachovania rodiny vyčerpáte, podajte návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na súd. Rozvrátený a nefungujúci vzťah nemá význam ďalej udržiavať. Mnohí ľudia robia chybu, keď sa snažia vo vzťahu zotrvať v „záujme detí“. Samozrejme, že rozchod s druhým rodičom môže mať negatívny vplyv na vaše spoločné deti. Rovnako však deti trpia aj v rozvrátenom vzťahu rodičov. Mnohokrát sú svedkami hádok, či dokonca vzájomného fyzického násilia medzi rodičmi. Pokiaľ takýto stav v rodine dlhodobo pretrváva, môže negatívne pôsobiť na zdravý vývin dieťaťa. Z tohto dôvodu odporúčame rozvrátený vzťah ukončiť, pokiaľ neexistuje možnosť jeho záchrany.

Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu

Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností (ďalej ako „návrh na súd“) sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má mal. dieťa svoje bydlisko. Písomný návrh na súd môžete podať osobne v podateľni okresného súdu, alebo ho poslať doporučene poštou na adresu sídla súdu.

Návrh na súd by mal obsahovať najmä:

  1. Osobné údaje navrhovateľa - rodiča, ktorým je ten, kto návrh na súd podáva s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu - rodiča, ktorým je ten, proti ktorému návrh smeruje.
  2. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, v akom rozsahu a z akých dôvodov. Najčastejšie ide o otázku zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej starostlivosti oboch rodičov, o určenie výživného pre mal. dieťa, prípadne o úpravu styku rodiča s mal. dieťaťom. Z tohto dôvodu je potrebné v návrhu na súd uviesť: a) Váš návrh, ktorému z rodičov má byť mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, príp. že navrhujete striedavú osobnú starostlivosť a v akom rozsahu; b) Váš návrh určenia výšky výživného, ktorú má rodič, ktorému nemá byť mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, mesačne platiť v prospech mal. dieťaťa k rukám rodiča, ktorému mal. dieťa má byť zverené do osobnej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je možné tiež požadovať určenie výživného, príp. navrhnúť, aby sa výživné vôbec neurčilo. Pre účely riadneho určenia výšky výživného odporúčame v návrhu podrobne opísať Vaše príjmy a opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti a na mal. dieťa. Na rozdiel od úpravy rodičovských práv a povinností v rozvodovom konaní v tomto konaní je možné v odôvodnených prípadoch domáhať sa určenia výživného aj spätne, najdlhšie po dobu troch rokov pred podaním návrhu na súde, z tohto dôvodu uveďte aj dátum, odkedy navrhujete výživné určiť; c) Váš návrh na úpravu styku rodiča s mal. dieťaťom. Styk s mal. dieťaťom sa upravuje s rodičom, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Rovnako je však možné styk upraviť aj v prípade striedavej starostlivosti. Súd styk rodiča s mal. dieťaťom neupraví jedine v prípade, ak obaja rodičia nežiadajú styk upraviť.
  3. Všetky návrhy uvedené pod položkou 2 je potrebné zdôvodniť, príp. opatriť aj dôkazmi, pokiaľ sú k dispozícii.
  4. Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach. Miestne príslušným súdom je ten okresný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností, svoje bydlisko.
  5. Návrh na súd musí byť podpísaný navrhovateľom a opatrený dátumom a miestom podpisu.

K návrhu na súd je potrebné priložiť najmä nasledovné prílohy:

  1. Rodný list mal. dieťaťa.
  2. Listinné a iné dôkazy preukazujúce príjem navrhovateľa - rodiča. Ide napríklad o nasledovné: a) potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu za posledných dvanásť mesiacov, pokiaľ ste v pracovnom pomere, b) daňové priznanie za posledný rok, pokiaľ ste živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba, c) potvrdenie UPSVaR o poberaní prídavku na mal. dieťa, príp. o poberaní rodičovského príspevku za posledných dvanásť mesiacov.
  3. Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti. Ide napríklad o nasledovné: a) nájom, príp. služby spojené s užívaním bytu, b) elektrina, c) plyn, d) koncesionárske poplatky, e) káblová TV, f) pevná linka, príp. internet, g) smetné a daň z nehnuteľnosti, h) poistenie domácnosti, príp. nehnuteľnosti. Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu a domáce potreby, ktoré však nemusíte dokladovať.
  4. Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na mal. dieťa. Ide napríklad o nasledovné: a) stravné a iné poplatky v škole, príp. v MŠ, b) hračky, c) životné poistky, príp. sporenia, d) lieky a zdravotné pomôcky, e) cestovné, príp. výdavky na pohonné hmoty, f) krúžky a záujmy, g) mobil. Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na hygienické potreby, oblečenie a obuv, vreckové a pod., ktoré však nemusíte dokladovať.
  5. iné dôkazy podľa okolností prípadu.

Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu je oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Konanie pred súdom

Po podaní návrhu na súde, súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom predovšetkým vykoná výsluch oboch rodičov mal. dieťaťa a ďalšie dokazovanie vo veci. Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý zastupuje v tomto konaní mal. dieťa.

V rámci konania o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu sa musí súd vysporiadať s nasledovnými otázkami:

  1. Ktorému z rodičov bude zverené mal. dieťa do osobnej starostlivosti, príp. či je vhodná striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov?
  2. Aká bude výška výživného na mal. dieťa?
  3. Akým spôsobom bude upravený styk rodiča s mal. dieťaťom?


Na základe vykonaného dokazovania po tom, čo sa súd vysporiada s vyššie uvedenými otázkami, súd vo veci rozhodne. Súd rozhodne spravidla tak, že mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, príp. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, určí výšku výživného a prípadne upraví styk rodiča s mal. dieťaťom.

Súd rozhoduje o úprave práv a povinností k mal. dieťaťu rozsudkom, ktorý sa doručuje obom rodičom ako účastníkom konania. Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Túto doložku Vám vyznačia v infocentre súdu, ktorý rozhodoval vo veci. Rozsudok s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti je exekučným titulom, ktorý možno použiť v prípade exekúcie alebo výkonu súdneho rozhodnutia.

V nasledovných riadkoch sa budeme podrobnejšie venovať vyššie uvedeným otázkam, s ktorými sa súd musí vysporiadať v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu. Nezabudnite, že poznanie toho, o čom súd rozhoduje, je nevyhnutné pre Vašu riadnu prípravu na súd a Vaša riadna príprava je zase predpokladom spravodlivého súdneho rozhodnutia.

1. KTORÉMU Z RODIČOV BUDE ZVERENÉ MALOLETÉ DIEŤA DO OSOBNEJ STAROSTLIVOSTI? JE VHODNÁ STRIEDAVÁ OSOBNÁ STAROSTLIVOSŤ OBOCH RODIČOV?

Podľa §23 Zákona o rodine „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa §24 ods. 2 Zákona o rodine „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa“.

Otázka zverenia mal. dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Rozhodnutie súdu o zverení mal. dieťaťa je možné nahradiť dohodou rodičov, ktorú súd schváli. Súd môže mal. dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže mal. dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vždy rozhoduje záujem mal. dieťaťa, ktorý súd v rámci dokazovania zisťuje. Ako zistiť čo je v záujme mal. dieťaťa však nie je jednoduchá otázka.
V zásade nejde o „právny problém“, ale o otázku pedopsychologickú. Súd za účelom rozhodnutia o zverení mal. dieťaťa zisťuje záujem mal. dieťaťa najmä nasledovným dokazovaním: a) výsluch rodičov za účelom zistenia osobnostných ale aj materiálnych predpokladov pre zverenie mal. dieťaťa. Súd skúma najmä vzťah rodiča s mal. dieťaťom a to, či sa dokáže rodič o dieťa osobne starať po všetkých stránkach. Rozhodujúca môže byť aj pracovná vyťaženosť, príp. ďalšie okolnosti na strane rodiča; b) pomery v domácnostiach rodičov. Súd spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťuje vhodnosť prostredia domácnosti rodiča pre zverenie mal. dieťaťa. Kolízny opatrovník zisťuje nielen vhodnosť po hygienickej stránke, ale aj pripravenosť domácnosti pre pobyt mal. dieťaťa, napr. vybavenosť detskej izby, možnosti na prípravu do školy a pod.; c) názor mal. dieťaťa je nepochybne jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o zverení mal. dieťaťa. Zákon o rodine súdu ukladá povinnosť prihliadať na názor mal. dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Pokiaľ mal. dieťa dokáže svoj názor vyjadriť, tak súd jeho názor zisťuje spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka na vhodnom mieste, ale je možné aj osobné vypočutie mal. dieťaťa na súde; d) znalecké dokazovanie. Pokiaľ je mal. dieťa útleho veku, resp. nie je možné na jeho názor prihliadať, pretože nedokáže posúdiť dosah tohto rozhodnutia, súd spravidla ustanoví súdneho znalca z odvetvia detskej psychológie a psychológie dospelých, ktorý vypracuje znalecký posudok. V znaleckom posudku znalec na základe svojich odborných znalostí a vyšetrení mal. dieťaťa odporučí súdu, u ktorého z rodičov sú vytvorené najlepšie predpoklady pre výchovu mal. dieťaťa, príp. odporučí striedavú starostlivosť oboch rodičov.

Pokiaľ zo vzťahu rodičov - účastníkov konania - pochádza viac mal. detí, súd v zásade zverí všetky maloleté deti jednému z rodičov, predovšetkým s ohľadom na zachovanie súrodeneckých väzieb detí, príp. mal. deti zverí do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Nový zákon o rodine priniesol aj novinku v tom smere, že rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa môže domáhať práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati (§24 ods. 5 Zákona o rodine). Ďalšou významnou novinkou je aj to, že ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, môže súd zmeniť rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti, t.j. v tomto prípade by súd zveril maloleté dieťa druhému rodičovi.

ODPORÚČAME: Nezabudnite, že záujem svojho dieťaťa poznajú najlepšie jeho zodpovední rodičia a preto najlepším riešením otázky zverenia mal. dieťaťa je rodičovská dohoda. Nenechávajte rozhodnutie na súd. Pokiaľ sa sami nedokážete s druhým rodičom dohodnúť, vyhľadajte pomoc odborníka, najlepšie psychológa, ktorý vám môže pri riešení tejto otázky pomôcť. Pri uzatváraní rodičovskej dohody hľaďte výlučne na to, čo je pre vaše dieťa dobré a vaše osobné záujmy a vzájomné rozpory dajte bokom.

2. AKÁ BUDE VÝŠKA VÝŽIVNÉHO NA MAL. DIEŤA?

Podľa §62 ods. 2 Zákona o rodine "Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“.

Výživné možno charakterizovať ako finančný príspevok určený najmä na uspokojovanie potrieb mal. dieťaťa a na vyrovnanie jeho životnej úrovne so životnou úrovňou jeho rodičov.

Vychádzajúc z § 62 ods. 2 Zákona o rodine je zrejmé, že výška výživného sa určuje najmä podľa majetkových pomerov rodičov, ich schopností a možností.

Vysvetlíme, čo tieto zákonné pojmy znamenajú:
a) Majetkové pomery rodičov. Neexistuje žiaden matematický vzorec na výpočet výživného. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výživné sa určí z príjmov rodiča po odpočítaní jeho opodstatnených výdavkov. Existujú však ďalšie pravidlá určené Zákonom o rodine, ktoré majú vplyv na výšku výživného a ktoré vôbec nemajú matematický charakter. Na strane príjmov súd skúma najmä opakujúce sa príjmy zo zamestnania prípadne podnikania spravidla za posledných dvanásť mesiacov. Okrem opakujúcich sa príjmov súd skúma aj ostatný majetok, najmä nadobudnuté nehnuteľnosti, autá, úspory na účtoch, cenné papiere a iný hodnotný majetok. Účelom tohto skúmania je zistiť materiálnu úroveň rodičov. Na strane výdavkov súd môže pri určovaní výživného prihliadať len na opodstatnené výdavky rodičov. Ide najmä o výdavky na domácnosť a na mal. dieťa.
b) Schopnosti a možnosti rodičov. Ako sme už uviedli, výživné sa určuje aj podľa rôznych pravidiel, ktoré nemajú vždy  matematický charakter. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd má právo pri určovaní výživného neprihliadať na neopodstatnené výdavky rodiča. Kedy ide o neopodstatnený výdavok, súd posudzuje podľa životnej úrovne rodiča prirovnaním k výške a dôvodnosti tohto výdavku. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Ak si napríklad rodič zoberie pôžičku a súd tento krok nepovažoval za potrebný, nemusí pri určovaní výživného prihliadať na výdavky titulom splácania tejto pôžičky. Poukazujeme na ďalšiu novinku, ktorú priniesol nový zákon o rodine, ktorý zaviedol inštitút tzv. minimálneho výživného vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery a finančnú situáciu. Výživné sa neurčuje jedine v prípade striedavej osobnej starostlivosti, pokiaľ je životná úroveň oboch rodičov v zásade rovnaká a striedavá starostlivosť je upravená rovnomerne na stranách oboch rodičov.

ODPORÚČAME: Aj pri otázke určenia výživného Zákon o rodine uprednostňuje rodičovskú dohodu predpokladajúc, že zodpovední rodičia najlepšie poznajú svoje majetkové pomery, schopnosti a možnosti. Odporúčame, aby ste sa spolu s druhým rodičom, prípadne za asistencie finančného poradcu, vzájomne podrobne oboznámili so svojimi príjmami a výdavkami a na tomto základe sa dohodli na výške výživného. V návrhu na súd odprúčame podrobne opísať nielen príjmy, ale aj výdavky a to tak, aby súd mal podrobné informácie o tom, z čoho žijete a koľko utrácate.
 

3. AKÝM SPOSOBOM BUDE UPRAVENÝ STYK RODIČA S MAL. DIEŤAŤOM?
 

Podľa §23 Zákona o rodine „Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť“.

Súd musí upraviť styk rodiča s mal. dieťaťom vždy, s výnimkou prípadu, ak obaja rodičia zhodne navrhnú súdu styk neupraviť. Styk nie je potrebné upravovať, najmä ak sa rodičia vedia dohodnúť na tejto otázke a teda nie je potrebné rozhodnutie súdu. Styk rodiča s mal. dieťaťom sa upravuje najmä v prípade toho rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úprava styku rodiča však prichádza do úvahy aj v prípade striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pokiaľ to vyžaduje rozsah striedavej starostlivosti.

Súd vykoná podobné dokazovanie pri úprave styku ako pri riešení otázky zverenia mal. dieťaťa (pozri vyššie) s prihliadnutím najmä na otázku toho, ako je najlepšie tento styk upraviť v záujme mal. dieťaťa.

ODPORÚČAME: Aj pri otázke úpravy styku Zákon o rodine uprednostňuje rodičovskú dohodu predpokladajúc, že zodpovední rodičia dokážu najlepšie posúdiť potreby mal. dieťaťa. Pokiaľ sa nedokážete s druhým rodičom na tejto otázke dohodnúť, odporúčame, aby ste vyhľadali pomoc psychológa pri riešení tohto problému. Nesnažte sa druhého rodiča „izolovať“ od mal. dieťaťa, pretože tým v prvom rade obmedzujete vaše mal. dieťa v jeho právach. Styk s mal. dieťaťom upravujte vždy podľa záujmu mal. dieťaťa. Nezabudnite, že styk rodiča s mal. dieťaťom je nielen právom rodiča, ale predovšetkým právom mal. dieťaťa.
 

Ako vám može pomocť advokát v konaní o úpravu výkonu rodič. práv a povinností k mal. dieťaťu?

Naša advokátska kancelária poskytuje komplexné právne služby v oblasti rodinného práva pri zastupovaní v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a to najmä v nasledovnom rozsahu:

a) Príprava zastúpenia, vrátane podrobného zistenia skutkového stavu, zabezpečenia potrebných dokumentov a dôkazov a stanovenie najlepšej stratégie pri zastupovaní pred súdom.
b) Asistencia pri uzatváraní rodičovskej dohody o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, vrátane písomnej korešpondencie s druhým rodičom a osobných stretnutí s druhým rodičom, príp. jeho právnym zástupcom.
c) Vypracovanie a podanie dokumentov potrebných na podanie návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu.
d) Zastupovanie v konaní pred súdom až do právoplatného skončenia veci.