V tejto kapitole sa budeme zaoberať otázkou, ako najúčinnejšie postupovať, ak jeden z rodičov bráni druhému rodičovi v styku s maloletým dieťaťom. Pokiaľ má byť zachované základné právo dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov, je nevyhnutné, aby dieťa malo zabezpečený pravidelný styk s oboma rodičmi. Pokiaľ rodičia tvoria jednu rodinu, tak sa o dieťa starajú spoločne a teda so stretávaním sa s dieťaťom nie je problém. Pokiaľ však rodičia rodinu netvoria, či už z dôvodu rozvodu alebo rozchodu, tak je nevyhnutné, aby sa dokázali riadne na vhodnej úprave styku dohodnúť, v opačnom prípade je nevyhnutné, aby styk určil súd. Súd styk upraví buď v rozhodnutí o rozvode manželstva, v rámci ktorého upravuje výkon rodičovských práv a povinností, alebo v samostatnom konaní o úprave rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ak dieťa nepochádza z manželstva. Samotnej úprave styku, spôsobu úpravy a rozsahu styku sa venujeme v osobitných kapitolách. V rámci tejto kapitoly sa venujeme výlučne spôsobu výkonu už existujúceho právoplatného súdneho rozhodnutia.

Ako postupovať v prípade, že rodič neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom?

Ako vyššie uvádzame, základným predpokladom pre začatie akýchkoľvek právnych krokov smerujúcim k uplatňovaniu práva na styk s dieťaťom je, že oprávnený rodič disponuje právoplatným a vykonateľným rozsudkom súdu, t.j. rozhodnutím súdu, v rámci ktorého súd upravil styk oprávneného rodiča s mal. dieťaťom. Z výroku rozhodnutia súdu musí byť zrejmé presný deň a čas, kedy má rodič právo sa stretávať s mal. dieťaťom. Nepostačuje výrok súdu, ktorým „ponecháva úpravu styku na dohodu rodičov“, alebo ktorým „súd styk s mal. dieťaťom upravuje bez obmedzenia“. V týchto prípadoch ide o tzv. nevykonateľné súdne rozhodnutie a bude potrebné, aby sa oprávnený rodič domáhal úpravy styku s mal. dieťaťom v samostatnom súdnom konaní.

Ak povinný rodič neplní riadne a včas svoju povinnosť odovzdať mal. dieťaťa druhému rodičovi za účelom úpravy styku, odporúčame postupovať nasledovne:

a) podať na súde návrh na výkon súdneho rozhodnutia;
b) podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, pokiaľ výkon súdneho rozhodnutia nebol úspešný.

Ešte pred realizáciou uvedených nútených opatrení dôrazne odporúčame urobiť všetky kroky, ktoré budú smerovať k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia zo strany povinného rodiča. Upozorňujeme, že len obojstranná dohoda rodičov o úprave styku s dieťaťom Vám zaručí nerušené a šťastné chvíle s vaším dieťaťom. Nútené opatrenia môžu v najlepšom prípade čiastočne vyriešiť problém zabezpečením prítomnosti mal. dieťaťa k úprave styku, avšak nedokážu zabezpečiť, aby dieťa bolo na styk riadne pripravené, šťastné a nemalo strach.

Pokiaľ k dohode nedôjde, odporúčam podať podnet na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. ÚPSVaR môže povinného rodiča predvolať a dohovoriť mu, prípadne sprostredkovať rodičovskú poradňu.

Mnoho oprávnených rodičov robí chybu, keď volajú hliadku polície, aby zabezpečila odovzdanie dieťaťa podľa súdneho rozhodnutia. Upozorňujeme, že polícia nie je oprávnená odňať dieťa povinnému rodičovi a to aj v prípade, ak tento rodič zjavne porušuje súdne rozhodnutie. Právo odňať dieťa k styku je možné len v rámci výkonu súdneho rozhodnutia, ktorý nižšie opisujeme. Okrem toho, že polícia nemôže pomôcť, tak jej privolanie spravidla má aj nežiaduci efekt, že dieťa má strach z rodiča, ktorý hliadku privolal.

 

Čo má obsahovať návrh na výkon súdneho rozhodnutia?

Návrh na výkon súdneho rozhodnutia je nevyhnutné podať na súde, v obvode ktorého má mal. dieťa bydlisko. Písomný návrh na výkon exekúcie môžete podať osobne v podateľni súdu, alebo ho poslať doporučene poštou na adresu sídla súdu.

Návrh na výkon súdneho rozhodnutia by mal obsahovať najmä:
1. Osobné údaje oprávneného s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti, príp. odporúčame uviesť aj telefonický alebo emailový kontakt. Oprávneným je rodič, ktorý má podľa súdneho rozhodnutia právo na styk s mal. dieťaťom. Okrem osobných údajov oprávneného rodiča uveďte v návrhu aj osobné údaje maloletého dieťaťa.
2. Osobné údaje povinného rodiča s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti, príp. odporúčame uviesť aj telefonický alebo emailový kontakt. Povinným rodičom je ten rodič, ktorý podľa súdneho rozhodnutia riadne a včas neodovzdáva mal. dieťa k styku druhému rodičovi.
3. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate výkonu súdneho rozhodnutia v časti úpravy styk rodiča s mal. dieťaťom. V návrhu odporúčame označiť rozhodnutie súdu, ktorého výkonu sa domáhate uvedením označenia súdu a spisovej značky.
4. V návrhu podrobne špecifikujte a konkretizujte, kedy a akým spôsobom Vám druhý rodič bráni v styku s dieťaťom. Odporúčame uviesť presné dátumy a čas, kedy Vám druhý rodič neumožnil styk s dieťaťom a za akých okolností.
5. Návrh na výkon súdneho rozhodnutia musí byť podpísaný oprávneným rodičom a opatrený dátumom a miestom podpisu. Návrh na výkon súdneho rozhodnutia odporúčame podať minimálne v troch rovnopisoch.

K návrhu na výkon exekúcie je potrebné priložiť najmä tieto prílohy:
1. rodný list dieťaťa,
2. rozsudok súdu, ktorý upravuje styk rodiča s mal. dieťaťom s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Ak na rozsudku nemáte uvedenú doložku, môžete o jej vyznačenie na rovnopise bezplatne požiadať na súde, ktorý rozsudok vydal.

Konanie o výkon súdneho rozhodnutia je oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Po podaní návrhu na súd postupuje súd v troch fázach. V prvej fáze, ešte pred samotným nariadením výkonu súdneho rozhodnutia, súd písomne vyzve povinného rodiča, aby sa rozhodnutiu podrobil. Upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. V druhej fáze, ak výzva zostane neúspešná, súd ukladá povinnému rodičovi pokuty vo výške 200,- Eur a to aj opakovane v prípade opakovaných porušení. Súd tiež môže zastaviť povinnému rodičovi vyplácanie prídavku na dieťa, príp. rodičovského príspevku. V tretej fáze, ak ani výzva ani sankcie nepomôžu, môže súd v súčinnosti s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne s príslušným orgánom obce zabezpečiť odňatie dieťaťa a jeho odovzdanie oprávnenému rodičovi.
 

Čo má obsahovať trestné oznamenie?

V zmysle §349 Trestného zákona: „Kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody, alebo kto marí výkon predbežného opatrenia uloženého v občianskom súdnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“

S poukazom na citované zákonné ustanovenie je zrejmé, že základnou zákonnou podmienkou pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu je, že konanie o výkon súdneho rozhodnutia, opísané v predchádzajúcom bode, bolo neúspešné. Nestačí teda len samotná skutočnosť, že povinný rodič porušuje právoplatné súdne rozhodnutie, ale musí byť splnená aj táto ďalšia zákonná podmienka, v opačnom prípade nepôjde o trestný čin. Ďalšou podmienkou je, že povinný rodič porušuje súdne rozhodnutie úmyselne.

Trestný poriadok explicitne neurčuje, čo má trestné oznámenie obsahovať. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Avšak podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, v opačnom prípade sa o trestnom oznámení nebude konať. Široká verejnosť spravidla využíva možnosť podania trestného oznámenia na polícii, v obvode ktorej dieťa býva a to ústne do zápisnice alebo písomne doporučenou poštou. V rámci tejto kapitoly sa budeme venovať výlučne odporúčanými náležitosťami trestného oznámenia, ktoré sa podáva písomne poštou.

Trestné oznámenie by malo obsahovať najmä:
1. Osobné údaje poškodeného s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti, príp. odporúčame uviesť aj telefonický alebo emailový kontakt. Poškodeným bude oprávnený rodič, t.j. rodič, ktorý má na základe právoplatného súdneho rozhodnutia právo stretávať sa s mal. dieťaťom. Okrem osobných údajov poškodeného rodiča v trestnom oznámení uveďte aj osobné údaje maloletého dieťaťa.
2. Osobné údaje povinného rodiča – podozrivého zo spáchania trestného činu s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti, príp. odporúčame uviesť aj telefonický alebo emailový kontakt. Povinným rodičom je ten rodič, ktorý porušuje právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie o úprave styku s mal. dieťaťom.
3. V trestnom oznámení uveďte trestný čin, pre ktorý podávate trestné oznámenie, ktorým je podozrenie zo spáchania trestného činu marenia úradného rozhodnutia podľa §349 Trestného zákona.
4. V trestnom oznámení odporúčame uviesť súdne rozhodnutie o úprave styku, ktoré povinný rodič porušuje. Je nevyhnutné podrobne opísať a špecifikovať, kedy k porušeniu súdneho rozhodnutiu došlo, prípadne aj opísať za akých okolností.
5. Trestné oznámenie musí byť podpísané poškodeným rodičom a opatrené dátumom a miestom podpisu. Trestné oznámenie odporúčame podať minimálne v dvoch rovnopisoch.

K trestnému oznámeniu je potrebné priložiť najmä tieto prílohy:
6. rodný list dieťaťa,
7. rozsudok súdu o úprave styku rodiča s mal. dieťaťom, ktoré povinný rodič porušuje spolu s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.

Po tom, čo podáte trestné oznámenie, poverený policajt postupuje v súlade s Trestným poriadkom. Upozorňujeme, že hlavným účelom trestného konania je najmä rozhodnutie o vine alebo nevine povinného rodiča – podozrivého zo spáchania trestného činu. V rámci trestného konania tak policajt nezabezpečuje odovzdávanie dieťaťa k styku oprávnenému rodičovi.
 

Čo v prípade ak zostane výkon súdneho rozhodnutia neúspešný?

Je dôležité upozorniť, že ak povinný rodič bráni v styku opakovane, tak oprávnený rodič by mal pri každom jednom porušení postupovať vyššie opísaným spôsobom. To znamená, že vždy, keď k porušeniu dôjde, odporúčame, aby oprávnený rodič podal nový návrh na výkon súdneho rozhodnutia, príp. pôvodný návrh doplnil. Rovnako odporúčame opakovane podávať podnet na ÚPSVaR a pokiaľ je naplnená skutková podstata, tak aj trestné oznámenie pre marenie výkonu úradného rozhodnutia. Súd ani iné orgány nemajú možnosť po podaní návrhu alebo podnetu zisťovať, či povinný rodič porušuje rozhodnutie opakovane alebo nie. Okrem toho opakované porušovanie súdneho rozhodnutia má aj hmotnoprávny význam pri rozhodovaní súdu pri výkone rozhodnutia a v trestnom konaní.

Zároveň je potrebné upozorniť, že aj ak oprávnený rodič bude postupovať vyššie opísaným spôsobom, nemusí byť úspešný. V takomto prípade zostáva ešte jedna možnosť upravená v §25 ods. 4 Zákona o rodine, a to zmena rozhodnutia súdu v časti zverenia mal. dieťaťa, keď súd môže dieťa zveriť tomu z rodičov, ktorému je v styku bránené. Podmienky takéhoto postupu súdu sú, že musí ísť zo strany povinného rodiča o opakované, zámerné a bezdôvodné bránenie v styku s dieťaťom.

 

Ako Vám môže pomôcť advokát?

Naša advokátska kancelária poskytuje komplexné právne služby pri výkone práva na styk rodiča s mal. dieťaťom a to najmä v nasledovnom rozsahu:

  1. Právne poradenstvo a odporúčanie najvhodnejšieho postupu pri výkone práva na styk rodiča s mal. dieťaťom, vrátane mimosúdnej korešpondencie s druhým rodičom a prípadného mimosúdneho jednania.
  2. Vypracovanie a podanie návrhu na výkon súdneho rozhodnutia o úprave styku rodiča s mal. dieťaťom a zastupovanie v konaní pred súdom.
  3. Vypracovanie a podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, vrátane zastupovania v trestnom konaní.
  4. Vypracovanie a podanie návrhu na zmenu rozhodnutia súdu v časti zverenia mal. dieťaťa, vrátane zastupovania v konaní.